1. Ako sú na tom Slovenky so sebavedomím v porovnaní so ženami z iných krajín – napríklad Francúzskami, Američankami, Češkami či Ruskami?
Rozdiely v prejavujúcej sa sebadôvere žien určite sú a vo veľkej miere to súvisí s kultúrnymi rozdielmi, ktoré daný národ reprezentuje. To, že sa hovorí o Južankách (Španielkách, Taliankách a Franzúskach), že si radi užívajú život a prezentujú sa kvalitnou módou nebudú asi len klišé tvrdenia. O Východoeurópankach sa zase tvrdí, že sú pekné, ale skromné a pracovité. Zovšeobecňovať sa úplne vo všetkom nedá, ale čísla hovoria jasne. Dostupné prieskumy to totiž vo veľkej miere dokazujú. Niektoré prieskumy na tému ženskej sebadôvery a sebaúcty (Researchgate alebo Bizwoman) nám ukazujú, že sa Slovensky hodnotia veľmi nízko a to nás radí na takmer posledné miesta. Otázky týkajúce sa úrovne sebadôvery, sebaúcty a sebahodnotenia, na ktoré odpovedali dámy nás zaradili do kategórie – nízka úroveň sebahodnotenia. Sme buď na poslednom alebo predposlednom mieste, za nami sú už len Ukrajinky a Rumunky. Vysoko sa hodnotia dámy z Francúzska, Talianky a celkom vysoko sa hodnotili aj Maďarky, čo nie je určite prekvapením. Je tiež zaujímavé sledovať, že aj keď sme boli dlhodobo jeden národ, Češkám sa darí vnímať sa výrazne lepšie ako Slovenkám. Motívy a dôvody by boli asi na dlhú diskusiu a dohľadávanie objektívných dôvodov☺
2. Čím je dané to, aké sebavedomie a sebahodnotenie žena má? Je to výchovou, zážitkami z detstva, povahovými črtami, genetikou?
Nedávno som videla niekde zaujímavú myšlienku, že princeznú alebo služobnú z Teba urobí okolie, ale kráľovnou z Teba urobí tvoj život. V tejto zaujímavej myšlienke je kus veľkej pravdy. Ja dodávam, kráľovnou sa žena stáva, keď sa preto rozhodne. Áno, výchova, zážitky z destva a genetika majú v tomto smere veľkú váhu. To, ako k nám pristupujú najbližší v rodine, hlavne mama, otec, súrodenci, starí rodičia, prví učitelia a životné vzory robí s dievčatami, neskôr so ženami divy. Buď nám pomôže okolie stať sa kráľovnami v našich vlastných svetoch alebo ženami, ktoré budú o sebe celý život pochybovať a hľadať, kto vlastne sú a akú majú hodnotu?
Každá žena je jedinečná, pretože na svete nemá žiadnu kópiu – už to je vstupenka do života hodná povšimnutia. No ale poďme na to postupne.
Budovanie a pocit sebadôvery je dlhodobý proces. Štúdie dokazujú, že už aj prenatálný vývin má vo vzťahu k sebadôvere veľký vplyv. S úplne iným emočným štartom ide do tohto sveta dievčatko, ktoré je dlhodobo a s láskou očakávané, ako dievča, ktoré sa už niekde vo svojom detstve dozvie, že bolo nechcená. Ak je totiž dievčatko chcené, je jej vnímanie ovplyvnené vyskou mierou sebahodnotenia. Upevňuje sa tak v psychike pocit vlastnej jedinečnosti, ktorý zase prispieva k vyššiemu pocitu sebahodnotenia!
Miera vplyvu sociálneho prostredia a to, ako nás vo výchove učia vnímať samú seba je dôležitý základ. Ja však zvyknem hovoriť, že do určitého veku sa dá ešte vyhovárať na rodičov, ale v dospelosti je užitočné poďakovať sa s úctou za všetko, čo sme do vienka dostali. Pracovať na vlastnej vyrovnanosti sa ukazuje ako podstatný faktor v téme sebadôvery.
A môže to byť niekedy beh na dlhú trať, určite sa však oplatí☺
3. Asi hovorím správne, ak hovorím, že pekný vzhľad automaticky neznamená aj vysoké sebavedomie, však?
Bohužiaľ áno. Genetika má tú výhodu, aj nevýhodu, že si ju nevyberáme, že je nám pridelená. A ja poznám veľa krásných žien, ktoré o sebe denne pochybujú.
No ale, aby sme si neklamali, príjemný vzhľad v 21. storočí – dobe sociálných sietí a vizuálneho sveta určite pomáha, či už k hľadaniu práce alebo partnera. Nezaručí však adekvátnu mieru sebavedomia. Pamätám si jeden rozhovor, ktorý vo mne dlhodobo rezonoval: Dcéra sa pýta svojej krásnej matky. “Mami, aké je to byť celý život pekná? Vedieť, že všade kam prídeš si Ťa ľudia všimnú, priťahuješ pohľady a usmievajú sa na Teba?” A mama jej odpovedá. “Také isté, ako to môžeš mať aj ty. Pokiaľ vieš, kto si a kým si, prevažná väčšina prítomných si Ťa všimne a bude sa na Teba usmievať!” To sa mi zdá krásna odpoveď na to, ako s vlastným výzorom vedieť pracovať. Keď vieš, kto si a akú máš hodnotu, je veľký predpoklad, že ju uvidia aj ostatní. Pekní ľudia to majú v niečom aj náročné. Buď musia svoj výzor potvrdiť aj múdrosťou (lebo inak môžu byť predsudkami okolia testovaní) alebo dokonca od nich okolie prirodzene udržuje odstup a hlbšie spoznávanie s inými je pre nich zložitejšie. V minulosti som mala jednu klientku, bola aj na nejakých popredných priečkach akejsi súťaže krásy. Je to krásna žena, ale minimálne sa usmieva. Keď som ju postupne spoznávala, zistila som od nej časom dôvody jej odstupu od ľudí a zvláštneho smútku. Partnera dlhodobo nemala a kamošiek tiež nemala veľa. Pamätám si z jej rozprávania, že ženy sa s ňou nevedia dlhodobo kamarátiť, lebo sa im časom nepáči, že v každej spoločnosti získava viac pozornosti mužského okolia a muži sa ju často báli osloviť. Tí, ktorí ju oslovujú v nej hľadajú všetko možné iné, len nie to, čím ona chce v skutočnosti byť – normálnou, nielen peknou babou. Jej veľkou témou bola sebadôvera a reálna miera sebahodnotenia.
4. Čo by sme svojim dcéram nikdy nemali hovoriť, aby z nich vyrástli zdravo sebavedomé ženy?
Keď počúva dievčatko v detstve, že je krásna taká, aká je – má to veľmi pozitívny vplyv neskôr v dospelosti na úroveň sebahodnotenia zrelej ženy. Keď sa jej dostáva od mamy a otca ocenenie, že to čo robí, robí najlepšie ako vie a že neúspechy nie sú prejavom jej neschopnosti, ale priestoru na učenie sa o sebe, o živote, o iných – jej úroveň sebaúcty porastie. Keď však počuje rôzne, negatívne alebo nelichotivé hodnotenia – môže to narobiť v dievčenskej – ešte nezrelej psychike veľa škôd, ktoré potom dlhé roky pomáhajú naprávať terapeuti, koučovia, či iní odborníci znalí psychiky človeka, ak ich vôbec vyhľadá. Porovnávanie medzi deťmi tiež môže narobiť veľa škody. Poznám smutný príbeh chlapca, ktorý dostal nálepku “babráčik”, lebo bol porovnávaný so svojím šikovným bratom a skončilo to neveselo. Ale tiež poznám príbeh dievčatka, ktorému bolo tak často hovorené, aká je v porovnaní s inými krásna, že sa jej stalo porovnávanie na ceste životom veľkou pascou. Naučila sa, že je pravdepodobne krajšia ako ostatné, ale nevedela presne, čo krásne má na sebe vidieť.
Akékoľvek vyjadrenie, ktoré vyjadruje podporu a prejavenú lásku – pomáha. Akékoľvek slová, ktoré pôsobia zraňujúco páchajú na sebadôvere veľké škody. A nezabudnime znova, že každé DNA každej ženy vie byť krásne preto, lebo je jediné na svete!
5. Čím to je, že si mnohé pekné a šikovné ženy vôbec neveria?
Ako som už spomínala vyššie: rôzne vplyvy: prostredie, výchova, pozitívne, či negatívne skúsenosti… Čo si všímam ako opakujúci sa vzorec je tiež skutočnosť, že mnoho žien vďaka svojej múdrosti, kráse a schopnostiam majú veľmi vysoko nastavené očakávania. Keď som krásna, musím byť aj múdra. Keď som múdra, musím byť aj šikovná a dobre vyzerať. Zväčša je to však o snahe všetkým dokázať, že je všetko tip – top po všetkých stránkach. A tak kladú na seba a aj na okolie príliš vysoké nároky. A keď sa náhodou v únave stane, že nenaplnia svoje ambície, vznikne z toho veľa vnútorného negatívneho hodnotenia. Pri tom poznám aj ženy, ktoré sú také krásne a vyrovnané už tým, že sú. Kde prídu, ovplyvnia priestor svojou energiou a ešte hodnú chvíľu na ne neviete zabudnúť. Srší z nich kopec energie, majú možno nejaké kilo navyše alebo aj menej ako priemer, nie ideálne vyžehlené šaty alebo trocha oškretý lak, často sú minimálne na sociálných sieťach, ale keď ich zažijete s celou ich aurou sebadôvery, chcete byť s nimi znova.
Neviem, či mám šťastie na takéto ženy okolo seba alebo ich tak vidím, ale je ich veľa a to je výborná správa. Súčasný svet totiž potrebuje veľa krásy, láskavosti a úcty. Preto, keď ju budeme pestovať u seba, bude rásť aj vo svete☺
Existujú nejaké kľúčové faktory, ktoré tvoria podstatu sebadôvery? Ktoré to sú? Zosumarizujme si to.
A veríme, že to môže byť inšpirácia ako pre ženy, tak aj pre mužov.
- Výzor a fyzická výbava – To, s čím sa narodíme a ako sme spokojné so svojím výzorom nás samozrejme, formuje.
- Výchova a zážitky z detstva. – V tomto smere majú veľkú váhu. To, ako k nám pristupujú najbližší v rodine, hlavne mama, otec, súrodenci, starí rodičia, prví učitelia a životné vzory, kamaráti v škole, celkovo prostredie, ktoré dieťatu prajú – robí s detmi, neskôr s dospelými zázraky.
- Práca na sebe – Nedávno som niekde čítala zaujímavú myšlienky, že princeznú alebo služobnú z Teba urobí okolie, ale kráľovnu alebo aj kráľa z Teba urobí tvoje rozhodnutie. A k tomu rozhodnutiu sa musia ľudia dopracovať postupne. Niekedy je to práca na celý život.
- Príležitosti, prostredie. V podnetnom prostredí sa nám ľahšie verí, že veci zvládneme.
- Uvedomenie si jedinečnosti vlastného DNA. Každý človek je jedinečný,, pretože na svete nemá nikto žiadnu kópiu – už to je vstupenka do života hodná povšimnutia.
A na základe takto hodnotnej vstupenky sa dá tá jazda s názvom ŽIVOT celkom príjemne užiť, čo vy na to?
Ďakujem Alexandre König a redakcii Denníka SME za rozhovor.
